Prečo moderný mestský dizajn stavia na tieni, vode a lavičkách

Námestie vydláždené od steny po stenu bolo kedysi znakom modernosti. Dnes sa za nevydarené považuje práve takéto riešenie, lebo v lete sa rozpáli a po búrke stojí voda v kalužiach. Moderný mestský dizajn sa nemeria množstvom žuly a kovových prvkov, ale tým, či sa na mieste dá v júli pokojne posedieť a či ho bez problémov prejde mamička s kočíkom.

Čo dnes znamená mestský dizajn?

Ide o navrhovanie verejných priestorov: ulíc, námestí, parkov, zastávok a nábreží. Patria sem dlažba, mobiliár, osvetlenie, zeleň aj spôsob, akým sa delí miesto medzi autá, bicykle a chodcov.

Súčasný prístup vychádza z jednoduchej otázky, ako sa ľudia na mieste skutočne správajú. Kde chodia skratkou, kde sa zastavia, kde čakajú. Návrh potom podporuje to, čo funguje, a nesnaží sa ľudí prinútiť správať sa podľa výkresu.

Prečo z námestí miznú parkoviská?

Lebo historické centrá a hlavné ulice sú pre mesto najcennejší priestor a auto na ňom stojí väčšinu dňa nevyužité. Keď sa parkovanie presunie do domov, garáží alebo na okraj centra, uvoľní sa miesto pre terasy, stromy a trhy.

Zmena býva spočiatku sporná, najmä u prevádzkarov obchodov. Preto sa často robí postupne alebo najprv dočasne, napríklad s mobilnou zeleňou a lavičkami, aby mesto overilo, ako priestor funguje.

Čo je modrozelená infraštruktúra?

Je to spojenie zelene a vody v meste. Namiesto toho, aby dažďová voda rýchlo zmizla v kanalizácii, zachytáva sa v dažďových záhradách, priepustnej dlažbe, vsakovacích pásoch a nádržiach. Stromy a záhony ju potom využijú a vyparovaním ochladzujú okolie.

Dôvod je praktický. Mestá sa v lete prehrievajú viac než okolitá krajina a prívalové dažde zahlcujú kanalizáciu. Ministerstvo životného prostredia SR sa adaptácii sídiel na zmenu klímy venuje vo svojich stratégiách a mestá podobné opatrenia čoraz častejšie zaraďujú do svojich projektov.

Ako vyzerá dobrá lavička?

Má operadlo a opierky na rukách, ktoré pomôžu starším ľuďom vstať. Stojí v tieni alebo aspoň v polotieni, chrbtom ku stene či kríkom, s výhľadom na dianie. Sedadlo je z materiálu, ktorý sa na slnku nerozpáli ako kov a v zime nechladí ako kameň, najčastejšie z dreva.

Rovnako dôležitý je počet a rozmiestnenie. Jedna dizajnová lavička uprostred veľkej plochy poslúži menej než niekoľko obyčajných pozdĺž chodníka v pravidelných odstupoch.

Prečo je bezbariérovosť súčasťou návrhu, nie dodatkom?

Pretože bariéru vytvorí už prvý obrubník. Moderný dizajn počíta so zníženými nájazdmi na priechodoch, s vodiacimi líniami pre nevidiacich, s dostatočnou šírkou chodníka a s povrchom, po ktorom sa dá prejsť s vozíkom aj na podpätkoch.

Z bezbariérových riešení má úžitok takmer každý: rodičia s kočíkom, cestujúci s kufrom, kuriér s vozíkom alebo človek so zlomenou nohou.

Ako svetlo ovplyvňuje pocit bezpečia?

Viac svetla automaticky neznamená viac bezpečia. Rozhoduje rovnomernosť, aby nevznikali tmavé zákutia vedľa oslnivých lámp. Teplejšie svetlo nasmerované na chodník a nie do okien a na oblohu zároveň šetrí energiu a menej ruší obyvateľov aj živočíchy.

Čo môže urobiť obyvateľ?

Mestá a obce zverejňujú návrhy územných plánov a väčších projektov verejných priestorov na pripomienkovanie. Sledujte úradnú tabuľu a webovú stránku samosprávy, chodievajte na verejné prerokovania a píšte konkrétne pripomienky: kde chýba prechod, tieň alebo lavička.

Zmysel má aj participatívny rozpočet, ktorý niektoré samosprávy vypisujú. Malý projekt, napríklad výsadba stromov pri zastávke, sa dá presadiť aj bez veľkej organizácie, stačí niekoľko susedov a dobre pripravený návrh.

Zdroje

• Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
• Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry a dizajnu